Technický stav budov a ich časté poruchy – Vlhkosť v objekte
Asi každý sa už raz stretol v interiéri s opadávajúcou omietkou, vydutými podlahami, vlhkými fľakmi, tvorbou plesní na stenách, alebo podlahách. Všetky uvedené javy spája spoločný menovateľ voda, resp. zvýšená interiérová vlhkosť.
Problematikou vlhkosti v interiéroch a konštrukciách sa detailne zaoberá vedný odbor stavebná fyzika. Pri projektovaní novostavieb a sanácii existujúcich objektov tvorí stavebná fyzika neoddeliteľnú súčasť celého projekčného procesu. Cieľom je zabezpečiť komfort a pohodu v interiérových priestoroch z tepelnotechnického a akustického hľadiska. Detailnými dynamickými hygrotermickými simuláciami a prepočtami kritických stavebných konštrukcií sa v rámci projektu eliminujú budúce možné riziká a závady konštrukcií. Pri existujúcich objektoch sa pomocou dynamických hygrotermických simulácii identifikujú kritické miesta a navrhnú sa sanačné opatrenia na dosiahnutie požadovaného komfortu interiérového priestoru.
V starších budovách a objektoch z 50 rokov 20. storočia nebola k dispozícii moderná výpočtová technika. Nekládol sa ani taký dôraz na vnútornú klímu, tepelnotechnické a akustické vlastnosti použitých materiálov a energetickú efektívnosť budov. Obvodové steny boli vyhotovované z muriva, železobetónu alebo prefabrikovaných panelov. Len zriedkavo sa stretávame s použitím tepelnej izolácie na obvodových stenách. Osádzané okenné konštrukcie spätne zaraďujeme medzi netesné so slabými tepelnoizolačnými vlastnosťami. Vykurovacie telesá v zimnom období fungovali na plný výkon aby zabezpečili tepelnú pohodu v priestore objektu. Spoločnými znakmi týchto starších objektov je netesnosť obvodového plášťa a slabé tepelnoizolačné vlastnosti použitých materiálov.
Čo je príčinou tvorby plesní a zarosených okien?
Vznik plesní na vnútornej strane obvodových stien a rosenie okien ovplyvňujú tri faktory: teplota vzduchu, relatívna vlhkosť vzduchu a teplota rosného bodu. Teplotu vzduchu delíme na vnútornú a vonkajšiu teplotu. Vlhkosť vzduchu na relatívnu vnútornú a relatívnu vonkajšiu vlhkosť vzduchu. Pojem relatívna vlhkosť vzduchu v tomto prípade znamená, že objem vodnej pary obsiahnutej vo vzduchu je podmienený teplotou prostredia. Zjednodušene povedané teplý vzduch pri relatívnej vlhkosti napr. 50% obsahuje väčší objem vody, ako studený vzduch pri rovnakej relatívnej vlhkosti. Objem vzduchu 1m3 pri teplote 20°C môže poňať až 17,3g vody. Ak klesne teplota vzduchu napríklad na 5°C môže poňať vzduchu len 5,3g vody vo forme vodnej pary. Teplota rosného bodu, je teplota pri ktorej začne vodná para obsiahnutá v interiérovom vzduchu kondenzovať na povrchu konštrukcie.
Pri stavebnofyzikálnych výpočtoch, je cieľom navrhnúť stavebnú konštrukciu tak, aby sa zabránilo tvorbe plesní na povrchu konštrukcií. Vychádza sa z okrajových podmienok, čo sú hodnoty teploty a relatívnej vlhkosti vzduchu v posudzovanom priestore. Pre priestory, ktoré sú využívané pre pobyt ľudí sa uvažujme s vnútornou teplotou 20°C a relatívnou vlhkosťou vzduchu 50%. Odporúčaná relatívna vlhkosť vzduchu v priestore pre pobyt ľudí je v rozmedzí medzi 40% – 60%. Ak relatívna vlhkosť klesne pod 40% hrozí vysušenie sliznice, očí, nosa, alebo hrdla, čim je oslabená obranyschopnosť organizmu proti chorobám. Ak je vlhkosť nad 70% zvyšuje sa riziko tvorby plesní. Ak by sme vychádzali z modelovej situácie a okrajové podmienky v priestore sú 20°C a relatívna vlhkosť 50%, tak teplota rosného bodu je na hodnote 9,26°C. Ak klesne teplota povrchu na teplotu 9,26°C a pod 9,26°C začne sa na povrchu konštrukcie zrážať voda a tvoriť mokré fľaky. Preto steny, stropy a podlahy musia mať v každej časti povrchovú teplotu nad 9,26°C. Pri posudzovaní konštrukcií ďalším dôležitým ukazovateľom je bezpečná povrchová teplota. Bezpečná povrchová teplota vychádza z kritickej povrchovej teploty pre tvorbu plesní. Pri vyššie uvedených okrajových podmienkach teploty 20°C a relatívnej vlhkosti vzduchu v interiéry 50% je bezpečná povrchová teplota 13,12°C.
Kedy sa tvoria plesne v interiéri?
Pri dosiahnutí teploty povrchu obvodovej konštrukcie na úrovni bezpečnej povrchovej teploty t. j. 13,12°C min., nehrozí v interiéri tvorba plesní. Naopak, pri podchladení konštrukcie pod túto teplotu sa začínajú na stenách, stropoch a podlahách tvoriť plesne. Ich odstránenie je možné zvýšením interiérovej teploty, znížením relatívnej vlhkosti alebo zvýšením tepelného odporu konštrukcie pomocou exteriérového zateplenia obvodových konštrukcií. Exteriérové zateplenie objektu je odporúčaným opatrením pre elimináciu vzniku plesní a zvýšeniu povrchovej teploty obvodových konštrukcií. Pri pamiatkovo chránených objektoch, kde nie je zásah do fasády povolený, sa stretávame aj s interiérovým zateplením. Pri interiérovom zateplení obvodových stien vzniká pri návrhu značne väčšie množstvo kritických detailov na obvodovej konštrukcii, ktoré je nutné samostatne posudzovať z tepelnotechnického hľadiska. Samotná realizácia je komplikovanejšia a finančne nákladnejšia v porovnaní s vonkajším zateplením.
Opadávajúca omietka zo stien ako vplyv vlhkosti?
Pri oprave plôch poškodených vlhkosťou, alebo vodou je potrebné v prvom rade zistiť príčinu vzniku vlhkosti. V praxi sa stretávame s prípadmi, kedy vlhkosť bola spôsobená napríklad: netesnými potrubiami vody, kanalizácie, vzlínaním vody zo základov, poškodením, alebo absenciou hydroizolačnej vrstvy podláh a stien, nasávaním vlhkosti cez soklovú časť objektu, alebo už vyššie spomínané kondenzovanie vody na povrchu konštrukcie. Pri niektorých poruchách je odstránenie príčiny vzniku vlhkosti jednoduchšie, iné si vyžadujú podrobnejšiu analýzu odborne spôsobilou osobou a komplexnú sanáciu, ako napríklad doplnenie hydroizolačnej vrstvy pod obvodové murivo a zabránenie vzlínaniu vody z podložia.
Rosenie okien je častým javom pri dodatočne zateplených starších objektoch. Pri zateplení obvodového plášťa sa odporúča súčasne vymeniť okenné konštrukcie s tepelnoizolačnými vlastnosťami podľa aktuálnych noriem. V zásade platí že čím je nižší súčiniteľ prestupu tepla okna, označovaný ako hodnota Uw, tým sú lepšie tepelnoizolačné vlastnosti okna. Na tepelnoizolačné vlastnosti okien majú vplyv tepelnoizolačné vlastnosti zasklenia a rámu okna. Dnešným štandardom a normám vyhovujú okná s teplnoizolačným trojsklom. Výber materiálového prevedenie rámu ( drevo, plast, hliník, alebo ich kombinácia) je už skôr záležitosť architekta alebo samotného klienta. Vonkajším zateplením sa stáva objekt tesnejším a eliminujú sa tepelné straty. Cez obvodové steny a škáry už neprúdi vzduchu v pôvodnej intenzite. Zvyšuje sa interiérová vlhkosť vzduchu, ktorú je potrebné pravidelne regulovať prirodzeným vetraním alebo nútením vetraním cez vzduchotechnické zariadenia. Pri absencii núteného vetrania je veľmi efektívne vetranie prirodzené, čiže oknami. Miestnosti sa odporúčajú vetrať nárazovo t. j. otvoriť okná a dvere miestností dokorán na niekoľko minút intenzívne miestnosť prevetrať. Pri nadmernej vlhkosti v interiéri sa odporúča vetranie miernym pootvorením, vyklopením okna, alebo integrovanou mriežkou v okennom ráme, tak aby nedochádzalo k prievanu a ochladzovaniu interiéru. Zároveň je zabezpečená dostatočná výmena vzduchu pre zníženie vlhkosti. Na sledovanie vlhkosti vzduchu v interiéri odporúčame použiť vlhkomer. Pri zvyšovaním interiérovej vlhkosti sa zvyšuje i potrebná bezpečná povrchová teplota konštrukcie pred vznikom plesní. Ako bolo spomenuté, pri vnútorných podmienkach teploty 20°C a relatívnej vlhkosti 50% začne vodná para obsiahnutá vo vzduchu kondenzovať pri teplote 9,26°C. Pri zvýšení relatívnej vlhkosti na 60% začína vodná para kondenzovať na povrchu pri teplote 11,73°C. Pri izolačných dvojsklách je takúto teplotu v zimnom období ťažké dosiahnuť. Z toho dôvodu vzniká počas zimy na rámoch okien a zasklení kondenzát.
Vydúvajúce sa podlahy ako vplyv vlhkosti?
Podlahové nášľapné vrstvy do interiérov po vystavení vplyvom vlhkosti menia svoj vlastnosti, začínajú sa vydúvať a meniť tvar. Podobne ako pri stenách sa vlhkosť do konštrukcie podlahy môže dostať z porušených rozvodov vody, kanalizácie, kúrenia vedených v podlahe, alebo porušením, prípadne absenciou hydroizolačnej vrstvy podlahy na teréne. Cez porušenú časť hydroizolácie začne voda vzlínať do konštrukcie a negatívne ovplyvní skladbu podlahy vrátane nášľapnej vrstvy, ktorá vplyvom vlhkosti začne strácať svoju funkciu a pôvodný tvar. Doplnenie hydroizolačnej vrstvy podlahy je rozsiahly proces, ktorý vyžaduje odstránenie pôvodnej sklady podlahy až na úroveň terénu alebo základu a dodatočné zrealizovanie hydroizolačnej vrstvy.
Ako tieto závady odstrániť?
So zvýšenou vlhkosťou v interiéri a jej následkami sa stretávame pri existujúcich objektoch a aj pri novostavbách. Pri existujúcich objektoch, ktorých realizácia prebiehala v čase, keď ešte nebol kladený zvýšený dôraz na energetickú efektívnosť budov. Obnova objektu si vyžaduje odborný prístupu a podrobnú analýzu existujúceho stavu objektu odborne spôsobilou osobou. Na základe získaných informácii a odobraných vzoriek zo skúmaného objektu sa vyhotoví projekt sanácie a obnovy. I tu platí, že jednotlivé poruchy na seba nadväzujú a vzájomne sa ovplyvňujú. Pri obhliadke diela a pri spracovaní projektu obnovy je nutné vnímať objekt ako celok a nie samotné závady jednotlivo. Dôležité je tiež zvoliť správny rozsah obnovy a odstrániť príčiny porúch. Od zadania a rozsahu obnovy sa priamo-úmerne odvíja aj cena za realizáciu obnovy objektu. Odporúčame pri zadaní definovať projektantovi požadovaný rozsah projektovej dokumentácie, ktorý bude obsahovať podrobný výkaz výmer k naceneniu realizátorom.
