Novinky

Sme radi, že sa s vami môžeme podeliť o naše odborné znalosti z oblasti developmentu a územného rozvoja. Sledujte naše pravidelné publikovanie článkov.

Viac

Strategické riadenie udržateľného rozvoja územných subjektov

22. decembra 2020 | Ing. Sandra Lamy

„From government to governance“ – transformácia systému verejnej správy od riadenia k spravovaniu, v kombinácii s procesom približovania verejnej správy občanoviako jeden z primárnych znakov kvalitného rozvoja občianskej spoločnosti, ktorý predstavuje novú výzvu pre strategické riadenie rozvoja územných subjektov.

Prielom v prístupe ku stratégii, ako k otázke kľúčového prístupu v riadení, prekračujúc hranice riadenia podnikov nastal s nástupom novej ekonomickej doby, čiže po druhej vlne priemyselnej revolúcie. Zmeny v systéme boli sprevádzané najmä veľmi výrazným rozvojom spoločnosti, ktoré sa prejavovali predovšetkým v zmenách sociálnych pomerov, významným rastom populácie, čo viedlo k vplyvnému nárastu urbanizačných aktivít, na ktoré nadväzovali zmeny v priestorovej štruktúre. Ak mali obce, mestá a regióny ambíciu stať sa rovnocenným partnerom k ostatným subjektom a nechceli zmenám len prihliadať a prispôsobovať sa, bolo potrebné, aby strategický prístup k riadeniu prijali za svoj. Ak sa zamyslíme nad manažmentom rozvoja územných subjektov z pohľadu priestorových plánovačov, či už berieme do úvahy národnú, regionálnu alebo lokálnu úroveň ešte stále pociťujeme nie úplne dokonalý transfer inovácií z podnikovej sféry do sféry manažmentu územných subjektov, aj napriek takmer rovnakým požiadavkám na efektívnosť, produktivitu, ale najmä udržateľnosť. Cieľom je postupný prenos osvedčených konceptov a prístupov aj práve do realizačnej praxe strategického riadenia územných subjektov. Markantný rozdiel, ktorý výrazne ovplyvňuje implementáciu stratégií je v tom, že podnik môže vo svojej podstate robiť to, čo mu zákon nezakazuje, naopak územný subjekt, čiže štát – región – mesto – obec, musí svoje aktivity primárne realizovať v schémach definovaných zákonom. Z hľadiska strategického riadenia však evidujeme niekoľko paralel medzi podnikom ako subjektom podnikového manažmentu a mestom alebo obcou ako územným subjektom manažmentu rozvoja integrovaného do procesov spravovania územia, a to napríklad nasledovné:

  • Hospodárnosť podniku – efektivita vynaložených verejných prostriedkov územného subjektu
  • Finančná rovnováha podniku – udržateľnosť rozvoja územného subjektu
  • Princíp rentability – kvalita, efektívnosť a dostupnosť poskytovaných služieb územného subjektu

Špecifické prístupy v strategickom riadení územných subjektov, od tvorby stratégií až po samotné riadenie zdrojov sú reakciou na fakt, že na jednej strane evidujeme rastúcu komplexitu vyžadujúcu si integrované komplexné stratégie, ako aj intenzívnu a efektívnu koordináciu implementácie, no a na strane druhej máme hierarchickú vertikálnu, t. j. medzi úrovňami štátnej správy a samosprávy, a horizontálnu, t. j. rozdelenie medzi rôzne centrá rozhodovania na jednej úrovni, decentralizáciu rozhodovacích právomocí. Práve tá umožňuje lepšie využitie kapacít celého spektra dotknutých subjektov, ktoré sa podieľajú na rozhodovaní a implementácii verejných stratégií, či už priamo alebo nepriamo prostredníctvom vlastných stratégií, individuálnych rozhodnutí alebo aktivít. Základným cieľom strategického riadenia územného a socio-ekonomického rozvoja územných subjektov je rast kvality života obyvateľov Vašej obce, mesta alebo regiónu a zároveň jej udržateľnosť. Samotná kvalita života nie je jednoznačne definovateľným ukazovateľom, pričom ale k nej patrí napríklad výška zárobku, objem majetku, čisté ovzdušie, bezpečnosť v obci, kvalita poskytovaných služieb, ktoré vo svojej podstate môžeme deklarovať ako dosiahnutie určitej životnej úrovne vo všetkých zložkách života obyvateľov. K tomu, aby sa zvyšovala kvalita života sa požaduje od obce napríklad aj zvyšovanie kvality životného prostredia, rast pracovných príležitostí a s tým súvisiaci rast ekonomiky, rozvoj dopravnej a technickej infraštruktúry, ale aj sociálnej infraštruktúry, rast konkurencieschopnosti, identita a genius loci obce, vízia reflektujúca globálne trendy regionálneho rozvoja, urbánne inovácie, komunitný život, kvalitná miestna politika, no a v neposlednom rade kvalitný manažment vrátane riadenia územného rozvoja.

Vychádzajúc z Európskej charty miest môžeme definovať 5 základných východiskových princípov strategického riadenia územných subjektov:

  1. Správna definícia rozvojovej stratégie by mala vznikať na základe analýzy reálnych potrieb, požiadaviek a názorov, ktoré by mali byť následne reflektované v obsahu a projektovej štruktúre strategického dokumentu.
  2. Rozvojová stratégie obce – od vízie, globálneho cieľa, cez čiastkové ciele, priority, opatrenia až po jednotlivé aktivity – by mala vychádzať z exaktných analýz riešeného územia, následne by mal rozvojový dokument definovať finančné zabezpečenie, ako aj zabezpečenie realizácie. Je potrebné stanoviť merateľné ukazovatele jednotlivých cieľov tak, aby sa implementácia stratégie mohla permanentne monitorovať a vyhodnocovať nie len počas tvorby strategického dokumentu, ale aj po jeho implementácii, na prijatie včasných opatrení pre zefektívnenie predmetného cieľa.
  3. Základom stratégie by mal byť prístup založený na objektívnych faktoch, t. j. strategické plánovanie premietnuté do riadenia rozvoja je potrebné založiť na podrobných analýzach, ktoré vypovedajú o všetkých špecifických charakteristikách územného subjektu.
  4. Strategické plánovanie by malo byť podkladom k správnym politickým rozhodnutiam, pričom je dôležité, aby definovanie rozvojovej stratégie prebiehalo participatívnym spôsobom, ktorý je vedený interdisciplinárnym tímom expertov, ktorých závery by mali viesť ku kvalifikovaným rozhodnutiam vedúcim k udržateľným rozvojovým zámerom.
  5. Na zabezpečenie implementácie stratégie by malo prebiehať rozhodovanie transparentne a efektívne, opreté o disponibilné zdroje.

Faktom je, že takmer väčšina obcí nemá svoje interné kapacity na spracovávanie strategických dokumentov a sú tvorené externým spôsobom, často nekoncepčne a iba formálne. Rozlišujeme niekoľko kľúčových plánovacích dokumentov, pričom jedným zo základných inštitucionalizovaných strategických rozvojových dokumentov spracovaných podľa Zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v aktuálnom znení je územnoplánovacia dokumentácia. Ďalej máme neformálne plánovacie dokumenty spracované len na základe potreby danej obce, ako napríklad adaptačné stratégie na globálne zmeny, stratégie „SMART CITY“ a pod.. Špecifickými plánovacími dokumentmi z hľadiska miery inštitucionalizácie sú programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja spracovávané v zmysle Zákona č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja, ktoré majú oporu v zákone, ale obce nie sú povinné ich spracovávať. Motiváciu k spracovaniu takéhoto dokumentu integrovaného rozvoja predstavuje podmienka štátu k prístupu územného subjektu k dotačným prostriedkom z verejných zdrojov, t. j. nemajú všeobecnú záväznosť, ale sú smernými dokumentmi pre rozhodovanie orgánov územných subjektov.

V rámci spracovávania strategických dokumentov je nevyhnutné eliminovať súčasné problémy, ktoré sa týkajú najmä (ne)participatívneho spôsobu zapracovania návrhov a požiadaviek nielen od obyvateľov, ale od širokej skupiny verejnosti zahŕňajúc interdisciplinárnych odborníkov, vrátane priestorových plánovačov, ktorí by mali byť pozvaní aj pri pravidelnej aktualizácii analýz potenciálov riešeného územia, jeho rozvojových schopností, reflektujúc aktuálne globálne trendy rozvoja, ktoré by sa mali odzrkadľovať v strategickej vízii, ale aj analýz disponibilných zdrojov na zabezpečenie úspešnej implementácie stratégie vedúcej k udržateľnému rozvoju územného subjektu. Z hľadiska aktuálnej pandemickej situácie je nutné zmeniť myslenie ľudí, vrátane odborníkov na strategický manažment územných subjektov, pretože tak, ako aj problémy spojené s pandémiou je nevhodné riešiť čiastkovo alebo izolovane, ale je ich nutné riešiť strategicky, t. j. integrovane a zároveň vo vzájomných súvislostiach, rovnako to je aj v územných subjektoch à nástupom stratégie do procesu riešenia opatrení, ktoré spolu súvisia a ich vzájomnou vhodnou kombináciou vieme evidentne zefektívniť hlavný cieľ spoločnosti a zároveň územného subjektu. Čo to znamená v praxi? Riešeným územím je región XY, ktorý však na základe analýz nedisponuje kvalifikovanou pracovnou silou. Investor má za cieľ vybudovať novú automobilovú fabriku s cieľom zvýšiť zamestnanosť obyvateľov v regióne. Na základe stratégie však musí investovať nielen do samotnej fabriky a s tým súvisiacu tvorbu pracovných príležitostí, ale v prvom rade do vzdelania pracovnej sily. Ak zanevrie na tento čiastkový cieľ, primárnym ohrozením regiónu sa stane možný odchod aj už kvalifikovaných občanov. Je preto nutné pri formulácií správnej stratégie robiť všetko pre to, aby ekonomický a sociálny rozvoj neohrozil zdroje potrebné pre budúce generácie, t. j. rozvoj územného subjektu bude udržateľný až vtedy, ak bude založený na efektívnom zhodnocovaní prírodných, ľudských či ekonomických zdrojov.

cross Ďakujeme za odoslanie Vašej správy. Budeme Vás kontaktovať.
1/
Zostaňme
v kontakte

Navštívte nás aj na sociálnych sieťach. Dozviete sa zaujímavosti o nás a aj o novinkách zo sveta developmentu a architektúry.

2/
Pošlite nám
správu




* povinné pole