Novinky

Sme radi, že sa s vami môžeme podeliť o naše odborné znalosti z oblasti developmentu a územného rozvoja. Sledujte naše pravidelné publikovanie článkov.

Viac

Sociálne inovácie a participácia občanov na tvorbe udržateľného prostredia

18. augusta 2020 | Ing. Sandra Lamy

Mestá aj samotné obce čelia už od ich vzniku mnohým pasciam a každý deň sa zaoberajú mnohými problémami. Dvadsiate-prvé storočie prináša nové urbánne a rurálne výzvy, ako sú zmena klímy, globalizácia, demografické zmeny, konkurencieschopnosť miest a obcí, ako aj ďalšie problémy udržateľného rozvoja. Jedným z riešení je aplikácia konceptu „inteligentných“ miest.

Mestá s prívlastkom „smart“ sa zameriavajú najmä na implementáciu nových technológií s cieľom riešiť všetky tieto mestské a obecné výzvy. V posledných rokoch sa výrazne zlepšili spôsoby zberu dát, výpočtovej techniky, ako aj využívania takzvaných „big data“. „Smart“ mestá sú odrazom širokej škály nových technických zariadení a služieb, ktoré sú výsledkom špecifických koncepcií inovačných prístupov, ako aj prístupov mestského a miestneho plánovania.

Rešpektujúc procesy transformácie miest a obcí, ktoré sa vyrovnávajú s uvedenými výzvami, technické inovácie sú samozrejme dôležité. Práve tie umožňujú energetickú efektívnosť, zníženie spotreby energie alebo zníženie emisií. Taktiež technicky riadené transformačné procesy v podmienkach mobility a komunikácií zároveň podporujú atraktívnosť miest a obcí.

Koncept „Smart“ miest je často implementovaný aj preto, že poskytuje „lepšiu kvalitu života“, a s tým spojený udržateľný rozvoj.

Všetky spomenuté tvrdenia ohľadom urbánneho a rurálneho rozvoja vydávajú za zrejmé, že technické inovácie zohrávajú rozhodujúcu úlohu, ale zároveň môžeme predpokladať dôležitý vzájomný vzťah so špecifickými prístupmi mestského a miestneho plánovania nad rámec týchto transformačných procesov. Je dôležité implementovať rôzne koncepcie inovácií, ale najmä exaktne zadefinovať zodpovedajúcu úlohu aktérov mestského a miestneho plánovania.

Na základe krátkeho popisu technického jadra „Smart“ mesta, ktoré umožňuje komplexnejší zber údajov a dát, presnejšiu analýzu väčších a lepšie integrovaných súborov údajov a rýchlejšiu komunikáciu, sú identifikované tri rôzne formy inovácií a ich vzájomný vzťah k plánovacím prístupom. Osobitná pozornosť sa pritom venuje základnému pochopeniu toho, čo je mesto, kto sú kľúčový aktéri – zainteresované strany (stakeholderi územia), a aké prístupy k plánovaniu prinášajú. Analýzy preukazujú, že pojem „otvorená inovácia“ sa môže spoločným vytváraním „mestských a miestnych inovácií“ využívať nielen technickým, ale najmä prevažne sociálne integračným spôsobom. Zodpovedajúcim nástrojom plánovania na jeho identifikáciu, konceptualizáciu a implementáciu je koncept „mestského živého laboratória – Living Lab“, ktorý umožňuje a podporuje inteligentné a na dôkazoch založené porozumenie mestského plánovania nielen pre veľké mestá, ako napríklad Londýn, Madrid, Viedeň, ale aj pre menšie sídla v našich geografických podmienkach. Koncept „Smart“ miest je preto aplikovateľný nielen na mestá, ale aj pre obce, kde je však potrebné ho správne strategicky zadefinovať.

Z pohľadu odborníkov je tento koncept častokrát označovaný ako koncept sídiel budúcnosti, ktorý má za cieľ skombinovať modernosť s informačnými technológiami, a to vedie k zvýšeniu kvality života obyvateľov daného riešeného územia.

Je veľmi dôležité pozrieť sa na tento koncept z pohľadu verejnosti – samotného obyvateľa. V takomto prípade sú práve technológie z dôvodu needukácie obyvateľstva veľkým mínusom. Kľúčom na vyriešenie takéhoto konfliktu záujmov je práve technologické riešenia chápať ako prostriedok na riešenie identifikovaných problémov v území, čiže chápať smart technológie ako nástroje, čím ich efektívnosť rapídne stúpne.

Z pohľadu mňa, ako priestorového plánovača, je nevyhnutné pri udržateľnom rozvoji miest a obcí dať do popredia pri strategickom plánovaní práve komunitu občanov – mestskú a obecnú komunitu, urbánny a rurálny život, jeho kvalitu a racionálne využívanie zdrojov. Princíp sociálnych inovácií je základom pre stanovenie kvality života v území. V dokumente „Social Innovation – What it is, why it matters and how it can be accelerated“ z roku 2008, kolektív tímu pána Geoffa Mulgana definuje sociálne inovácie ako nové nápady, ktoré odpovedajú na nenaplnené požiadavky spoločnosti – nové idey, ktoré by mali riešiť existujúce sociálne, kultúrne, ekonomické a environmentálne problémy s dôrazom najmä na samotných ľudí žijúcich v danom území. Je neopomenuteľné, aby obyvatelia ako stakeholderi zastupujúci verejnosť participovali na tvorbe rozvojových plánov, čím sa zabezpečí implementácia sociálnych inovácií, ktoré sú založené na vzťahoch medzi ľuďmi a organizáciami, mestami, obcami a ich predstaviteľmi a podobne. Tieto vzťahy by mali byť bezpodmienečne založené na vzájomnej dôvere, zdieľaných hodnotách, networkingu, normách a pravidlách spoločného rozhodnutia k smerovaniu územného a strategického rozvoja miest a obcí konceptom udržateľných sídel, ktorý vedie k zvyšovaniu kvality života obyvateľstva. Participácia verejnosti sa zdá, že je samozrejmou súčasťou života samospráv aj jej obyvateľov. K dispozícii je v online svete viac ako 80-tisíc odkazov, ktoré svojim spôsobom súvisia s participatívnym plánovaním sídel. Ľudia majú tým pádom veľké množstvo informácií, taktiež z legislatívneho hľadiska a aj povedomia či už odborníkov alebo verejnosti a zainteresovaných skupín obyvateľstva a samospráv v poslednom období vo veľkej miere napredovali. Neexistuje však jednoznačná odpoveď, či participatívne procesy – pevné, efektívne a otvorené partnerstvá a spolupráce na rozvoju miest a obcí v našom území naozaj efektívne fungujú aj v praxi. Cieľom je, aby sa participácia verejnosti pri rozhodovaní o budúcom udržateľnom smerovaní miest a obcí stala integrálnou súčasťou plánovacej kultúry v Slovenskej republike.

Práve predpokladom dosiahnutia udržateľného rozvoja, aj s ohľadom na jednotlivé samosprávy, je okrem iného efektívne integratívne usmerňovanie územného rozvoja. Takéto usmerňovanie predpokladá koordináciu a spoluprácu všetkých subjektov daného riešeného územného systému samosprávy – obce, mesta, ale aj regiónu. Je kľúčové, aby plánovanie odzrkadľovalo princípy subsidiarity, ktoré by umožňovali participáciu lokálnych a regionálnych samospráv, s neopomenutím zainteresovaných stakeholderov.

Taktiež by systém mal zabezpečovať koordináciu jednotlivých sektorálnych politík a následne ich integrovať do systému, ktorý by mal brať do úvahy identitu územia založenú na spoločných hodnotách, kultúre a všetkých záujmoch, presahujúc administratívne hranice so zameraním sa na širšie vzťahy územia, súčasne ale rešpektovať a odzrkadľovať inštitucionálne organizácie krajín, a najmä umožňovať solidaritu a spoluprácu miest, obcí a regiónov.

Udržateľný rozvoj musí reflektovať globálne trendy rozvoja, ako aj rozvoj socio-ekonomických, kultúrnych, ekologických a environmentálnych javov a vplyvov.

cross Ďakujeme za odoslanie Vašej správy. Budeme Vás kontaktovať.
1/
Zostaňme
v kontakte

Navštívte nás aj na sociálnych sieťach. Dozviete sa zaujímavosti o nás a aj o novinkách zo sveta developmentu a architektúry.

2/
Pošlite nám
správu




* povinné pole