Novinky

Sme radi, že sa s vami môžeme podeliť o naše odborné znalosti z oblasti developmentu a územného rozvoja. Sledujte naše pravidelné publikovanie článkov.

Viac

Permanentná činnosť manažmentu územného rozvoja

26. júla 2020 | Ing. Sandra Lamy

Územné plánovanie (ďalej len ÚP) ako základný pilier priestorového plánovania, ktoré sme Vám priblížili v poslednom čísle Obecných novín, je integrujúcim systémom plánovania územného rozvoja, ktorý sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určuje jeho zásady, navrhuje vecnú a časovú koordináciu činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi udržateľného rozvoja.

Územný rozvoj našej krajiny – historické korene či len výmysel aktuálnej doby?

Usmerňovanie priestorového rozvoja na Slovensku nadväzuje na už stredoveké tradície v slovenských mestách, ako i na bohaté tradície z obdobia medzivojnového Československa, obdobia Slovenského štátu, ale aj povojnového Československa. Základy urbanizmu v ponímaní takom, akom ho vnímame, môžeme datovať do obdobia prvej republiky, tzn. obdobie rokov 1918 až 1938. Práve toto obdobie sa vyznačuje rozsiahlymi koncepčnými územnoplánovacími prácami aj v polohe koncepcií stavby miest, ale aj v polohe regionálneho rozvoja, avšak tento rozvoj bol poznačený veľkým vplyvom vtedy rozvíjajúceho sa funkcionalizmu, ktorý bol determinovaný najmä technickým pokrokom a nevyhnutnosťou riešenia širokého spektra problémov, ktoré vznikali v mestách poznačených rozvojom priemyslu a nespočetnou koncentráciou obyvateľstva na začiatku 20. st.. Výzvou pre ÚP medzivojnového obdobia bolo budovanie nových komplexov zameraných na priemysel, ako aj miest a obcí v podstate plánovaných na zelených lúkach. Takýmto miestom bolo aj naše slovenské mesto Svit, založené J. A. Baťom. Zaujímavosťou je ale fakt, že tento podnikateľ financoval zároveň aj spracovanie prognostického dokumentu o územnom rozvoji Československa predstaveného verejnosti v roku 1937. Už v tom čase tento nezainteresovaný človek dal vedomosť o tom, že pri územnom rozvoji krajiny je primárna práve potreba vybudovania technickej a dopravnej infraštruktúry ako základ prosperity, ekonomického a sociálneho rozvoja štátu. Z ďalších významných míľnikov územného rozvoja vyberáme nasledovné:

  • 1922: Masarykova akadémia práce – vytvorenie Československého ústavu pre stavbu miest
  • 1945: založenie Zemského študijného a plánovacieho ústavu v Prahe; Štátny plánovací úrad v Bratislave
  • 1948: Zákon o územnom plánovaní a výstavbe obcí, ako prvá zákonná úprava ÚP, ktorá reagovala na potrebu regulácie dynamického povojnového vývoja sídiel napriek tomu, že následne bolo jeho pôsobenie poznačené nastupujúcim totalitným režimom
  • 1958: Zákon č. 84/1958 Zb. o územnom plánovaní na margo centralistického systému plánovania degradoval ÚP na „priemet národohospodárskeho plánu“ priamo do územia a zavádzal hierarchiu záväznosti plánovacích dokumentov; v tomto období bola výstavba miest a obcí riadená podľa regulačných, resp. upravovacích plánov, ktorých hlavnou úlohou bolo vytvorenie pozemkov pre vlastné stavby a zároveň boli spracovávané aj prvé regionálne plány na úrovni vyšších územných celkov
  • 1957 a 1961: spracovanie Perspektívneho plánu rozvoja Slovenska, na ktoré nadväzovali územné štúdie okresov
  • -te roky: v Štátnych ústavoch rajónového plánovania v Prahe a Bratislave spracovanie celoštátneho plánovacieho dokumentu „R-projekt“ – Územno-technické podklady na posudzovanie a tvorbu koncepcie investičnej výstavby; v druhej polovici sa začali práce na „Projekte urbanizácie“; následne bola do územnoplánovacej praxe premietnutá stredisková sústava osídlenia (jej cieľom bolo orientovať verejné investície do sociálnej a technickej infraštruktúry v centrách osídlenia tak, bola zabezpečená efektivita ich prevádzky a rovnaká dostupnosť pre obyvateľov – prakticky toto bolo však poznačené politickou mocou)
  • 1971: vláda SSR schválila Zásady koncepcie hlavných smerov urbanizácie Slovenska, taktiež bola spracovaná výhľadová organizácia osídlenia a návrh sídelnej siete na Slovensku – tieto kroky viedli k spracovanie druhej etapy Štúdie možností rozvoja krajov = prvá etapa Projektu urbanizácie SSR
  • 1976: vláda SSR schválila územnotechnický podklad – prvý celoslovenský komplexný elaborát o osídlení a urbanizácii, ktorý bol východiskom pre územnoplánovaciu dokumentáciu a tvorbu priestorovej koncepcie investičnej výstavby
  • 1983 a 1988: periodické aktualizácie Projektu urbanizácie SSR, ktoré sa však tiež nevyhli deformačnému tlaku systému
  • 1976: prijatie Zákonu č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ktorý bol na svoju dobu mimoriadne progresívny a obsahom porovnateľný s územno-plánovacími normami vo vyspelých štátoch Európy, čo je dôvodom prečo ako jedna z mála noriem ostal v platnosti s niekoľkými novelami
  • 1991 – 2001: spracovanie teoreticko-metodickej koncepcie Stratégie rozvoja osídlenia v zmenených podmienkach, následne Stratégie rozvoja osídlenia SR; do systému územnoplánovacej dokumentácie sa začlenila ako celoštátny dokument Koncepcia územného rozvoja Slovenska (druhý a tretí návrh ako dynamický územnoplánovací podklad ustanovuje hlavné smery a zásady komplexného priestorového rozvoja s dôrazom na rozvoj systému osídlenia SR) – k zabezpečeniu jej periodickej aktualizácie sa založil systém umožňujúci využiť pracoviská Slovenskej agentúry pre životné prostredie pre tvorbu Stratégie priestorového rozvoja a usporiadania Slovenska v polohe aplikovaného výskumu stavu a zmien v území; Zákonom č. 302/2001 o samospráve vyšších územných celkov sa ustanovila regionálna úroveň samosprávy
  • 2006: založenie Inštitútu urbanizmu a ÚP – URBION, ako príspevková organizácia Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktorý bol však v roku 2013 zrušený
  • 2010: vznik Inštitútu urbánneho rozvoja, ktorého cieľom je vytvoriť partnerský vzťah medzi verejnosťou, vládnymi inštitúciami, samosprávami a developerským odvetvím, založený na vzájomnej dôvere a porozumení
  • 2018: vydanie knihy Plán Bratislava v rámci pracovných skupín zložených zo 76 profesistov s cieľom vytvorenia ucelenej vízie pre hlavné mesto
  • 2019: vznik Metropolitného inštitútu Bratislavy, ktorého hlavnou úlohou je strategické plánovanie, zároveň je centrom inovácií, nástrojom na reálnu zmenu na konkurencieschopné mesto najvyspelejším metropolám
  • 2020 – budúcnosť: Plán Bratislava 2030 ako základ budúceho strategického plánovania postaveného na dialógu mesta a obyvateľov; Územná prognóza rozvoja hlavného mesta SR Bratislavy do roku 2050 ako základný podklad pre spracovanie nového územného plánu mesta, ktorej hlavným cieľom je získanie územnoplánovacieho podkladu zameraného na dlhodobý rozvoj mesta ako jadrového mesta metropolitného regiónu a špecifického centra plniaceho funkcie hlavného mesta štátu; nový samostatný stavebný zákon a nový zákon o územnom plánovaní, ktorý by mal ako kľúčové priniesť povinnosť vypracovania územného plánu pre všetky obce (aktuálne má len cca 50% obcí spracovaný územný plán) a zároveň by mal dostať do obsahu aktuálne pojmy a prvky m(i)estotvorby

Z hľadiska súčasnej sústavy ÚP a jej legislatívneho rámca k najvýznamnejším právnym normám súvisiacimi s aktuálne platným Zákonom č. 50/1976 sú: zákon o obecnom zriadení, zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, zákon o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch, zákon o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných prác k nehnuteľnostiam, zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, zákon o ochrane prírody a krajiny, zákon o ochrane pamiatkového fondu, zákon o lesoch atď..

Jednorazová či neprestajne opakujúca sa činnosť?

Je dôležité uvedomiť si fakt, že ÚP nie je jednorazovou činnosťou – „vypracovanie plánu“, ale ide o permanentnú činnosť manažmentu územného rozvoja, ktorá zahŕňa monitoring procesov v území, jeho funkčné využívanie a vývoj potrieb, ako aj záujmov na jeho využívaní, vlastnú plánovaciu činnosť, čiže spracovanie plánu, ako aj vlastný manažment priestorového usporiadania a funkčného využívania územia tak, aby boli rešpektované zásady a dosiahnuté ciele definované samotným plánom. Jeho základnými nástrojmi sú územnoplánovacie podklady, územnoplánovacia dokumentácia a územné rozhodnutie. Podkladovú dokumentáciu v rámci systému ÚP tvorí urbanistická štúdia, územná prognóza, územný generel, územnotechnické podklady, ale aj ostatné podklady, napr. stratégie udržateľného rozvoja, environmentálne akčné plány a odvetvové koncepcie, projekty pozemkových úprav, stratégie a programy regionálneho rozvoja, atď.. Z pohľadu systému územnoplánovacej dokumentácie je jeho jadrom proces obstarávania, spracovania, verejného prerokovania, pripomienkovania a schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie v 4 hierarchických stupňoch, a to Koncepcia územného rozvoja Slovenska, Územný plán regiónu, obce a zóny. Procesom priamej realizácie zámerov ÚP je proces územného konania, ktorého výstupom je územné rozhodnutie vydané príslušným stavebným úradom (o umiestnení stavby, o využívaní územia, o chránenej časti krajiny, o stavebnej uzávere) s cieľom zabezpečia záujmov spoločnosti v území. Spoločným menovateľom cieľov ÚP je práve rešpektovanie 3 základných pilierov udržateľného rozvoja, a to sociálnej, ekonomickej a environmentálnej udržateľnosti priestorového rozvoja.

cross Ďakujeme za odoslanie Vašej správy. Budeme Vás kontaktovať.
1/
Zostaňme
v kontakte

Navštívte nás aj na sociálnych sieťach. Dozviete sa zaujímavosti o nás a aj o novinkách zo sveta developmentu a architektúry.

2/
Pošlite nám
správu




* povinné pole