Novinky

Sme radi, že sa s vami môžeme podeliť o naše odborné znalosti z oblasti developmentu a územného rozvoja. Sledujte naše pravidelné publikovanie článkov.

Viac

Mestotvorba v časoch pandémie COVID-19

23. marca 2021 | Ing. Sandra Lamy

Transformácia miest z dôvodu pandémie COVID-19 ako jedna z nových výziev súčasnej spoločnosti a riadenia udržateľného rozvoja územných subjektov. Ľudia sú tí, vďaka ktorým mestá žijú. Práve oni v mestách pracujú, navzájom spolupracujú, socializujú sa a navštevujú iné mestá, či už pracovne alebo súkromne. Bez tohto sú mestá iba súborom budov, zelene, verejných priestranstiev a infraštruktúry. Tieto interakcie sú však v súčasnosti značne narušené a pre postpandemickú budúcnosť musíme uvažovať o predefinovaní mestského života, prakticky aj filozoficky.

Pandémia a rozvoj miest čí obcí. Možno sa práve zamýšľate, prečo dávame do súvislosti tieto dve odvetvia, keď rozvoj miest sa nezastavuje, väčšina projektov pokračuje bez zmeny a pandémia je tu s nami už viac ako rok a obmedzuje kvalitu nášho života. Práve ste si odpovedali. Pandémia nás každodenne ovplyvňuje, obmedzuje náš pohyb, trávenie voľného, ale aj pracovného času. Zo dňa na deň sa zmenili spôsoby nášho žitia. Preto je na mieste uvažovať o tom, ako transformovať mestá tak, aby sme aj pri všetkých obmedzeniach vedeli naplno využívať ich možnosti a danosti. Pandémia značne ovplyvnila spôsob, akým žijeme a ako chceme žiť, čo žiaľ pre mnohých obyvateľov znamená opustiť miesto, kde žili.

Rôzne pandémie menili rozvoj miest od nepamäti, ale v súčasnej dobe, keď sa mestá snažia reflektovať potrebu adaptácie na nepriaznivé dôsledky globálnych zmien a využívajú rôzne koncepcie ako napríklad stratégie Smart City a rôzne ďalšie, je evidentné, že mestá a samosprávy vyjdú zo súčasnej pandemickej situácie značne transformované. Ako vyplýva z niekoľkých výskumov, moderné mestá a ani mestá budúcnosti, tak ako sa plánujú, nie sú navrhované s ohľadom na vysoko prenosné choroby. Napriek jednému z najznámejších príkladov vplyvu pandémie na mestá z 19. storočia, a to reakcia lokálnej samosprávy mesta Londýn, kedy narastajúce obavy zo znečistenia a nedostatočnej hygieny viedli k zavedeniu moderného systému kanalizácie a k reforme modrej infraštruktúry, ako aj k otvoreniu prvých verejných parkov s cieľom privádzania ľudí za čerstvým vzduchom a zdravým prostredím pre rastúcu industriálnu populáciu, mestá nie sú schopné čeliť prenosným chorobám.

Otázkou preto je, aké efektívne urbánne inovácie je možné implementovať pre čiastočné zvýšenie kvality života obyvateľov miest a obcí aj v časoch rapídnych opatrení? Podstatná je najmä flexibilita verejných, ale aj pracovných priestorov. Na základe nášho prieskumu opatrení, ktoré majú viesť k efektívnej m(i)estotvorbe pri zachovaní všetkých protipandemických opatrení platných v danej krajine, je na poprednej priečke práve flexibilná schopnosť prispôsobenia verejných priestranstiev, budov a pracovných priestorov na ich využívanie so zachovaním bezpečného odstupu užívateľov týchto priestorov, respektíve orientovať napríklad výučbu do vonkajších priestorov, materské škôlky koncentrovať do parkov a lesov a pod.. Za posledné obdobie sa dokázalo tvrdenie profesora, urbánneho experta Richarda Sennetta (2018) a to fakt, že uniformné mestské prostredie je veľmi náchylné na rôzne neduhy. Mestskí plánovači v interakcii s ostatnými expertmi by mali tvoriť mesto tak, aby rovnomerne poskytovalo široké spektrum služieb, dostupné bývanie s kvalitnými verejnými priestranstvami pre všetky špecifické skupiny obyvateľstva, zabezpečujúc komunitné možnosti vyžitia a socializácie. K tomu smeruje práve koncept tzv. „livable“ mesta, inak nazývaného aj mesta pre každého alebo koncept obývateľného mesta, ktorý pružne reaguje na problémy, ako sú napríklad úzke chodníky, a tým pádom nemožnosť dodržiavať odstup aspoň odporúčané 2 metre, pretože sa mesto orientuje na jeden druh dopravy, ktorý si vyžaduje široké cestné koridory na úkor peších ťahov. Koncept mesta pre každého vychádza z ľudskej mierky a koncentruje stratégiu rozvoja na zvyšovanie kvality života svojich obyvateľov. Práve verejné priestranstvo, ako kľúčový komponent miest, je jedným z najdôležitejších indikátorov urbánnej odolnosti. Je nevyhnutné, aby sa do poprednej pozície v súčasnej dobe dostali práve priestoroví plánovači, ktorí pružne reagujú na výzvy vychádzajúce z aktuálnych problémov a zabezpečia vyšší užívateľský komfort priestorov mesta flexibilným riešením, ako napríklad v meste Miláno, kde premenili cesty na cyklochodníky, ako prevenciu preplnenosti vo verejnom priestore. Rovnako tak by sa dalo reagovať v prípade rekreačných zón grafickým vyznačením možnosti koncentrácie určitého počtu ľudí s presne stanoveným odstupom. Rovnako tak aj inšpirácia z New Yorku, kde sa konali koncerty a iné podujatia pre návštevníkov zo svojich automobilov. Možností je veľmi veľa, len je potrebné, aby sa plánovači kreatívne zapájali aj v tejto nemilej dobe a transformovali mestá tak, aby sa mohli čo najefektívnejšie a najbezpečnejšie využívať. Je samozrejme dôležité implementovať takéto krátkodobé opatrenia, ale nemôžeme opomenúť aj dlhodobé intervencie. Z tohto pohľadu je potrebné plánovať tak, aby verejné priestranstvá neboli poddimenzované, aby infraštruktúra bola postačujúca pre všetky druhy dopravy v danom území, aby sa zabezpečili dostatočne široké trasy pre cyklistov, ale aj peších, aby boli mestá zahustené aj zelenou a modrou infraštruktúrou, odporúča sa nekoncentrovať spektrum služieb iba do nákupných centier, ale najmä do ulíc tak, ako to bolo v minulosti. Definovaním stratégie rozvoja miest, ktorá bude orientovaná na všetky tieto aspekty sa zabezpečí environmentálna udržateľnosť miest. Rovnako tak aj pri implementovaní konceptu Smart – inteligentných miest – do budúcna nebude postačovať iba sledovanie dát občanov a ich pohyb, ale je potrebné uvažovať o interaktívnej technológii, ktorá bude slúžiť ako nástroj na zlepšovanie kvality života obyvateľov jednoduchou a priamou aplikáciou, kde občania vedia zdieľať svoje pocity a mestotvorcovia budú efektívne a pružne reagovať.

Mesto je vo svojej podstate civilizačným výdobytkom a väčšina populácie zemegule žila doteraz mimo mesta v blízkom kontakte s prírodou. V posledných desaťročiach sa situácia razantne mení a viac než polovica obyvateľov žije práve v mestách. Proces tejto transformácie sa zrýchľuje a predpokladá sa, že do roku 2050 bude až 75% populácie žiť v mestách, čo zintenzívni zraniteľnosť miest. V európskom kontexte tento fakt nie je až taký rapídny, ale v rozvojových ázijských a afrických krajinách stúpa počet obyvateľov veľmi výrazne. V mestách tento nárast sprevádza veľké množstvo problémov, ktoré pozorujeme práve v súvislosti s koronakrízou. Ľudia v jednej obci možno podľahnú tejto chorobe, ale v ostatných obciach prežijú. Naopak ale, ak takáto globálna pandémia alebo iná živelná katastrofa zasiahne tak komplikovaný, zahustený a pritom krehký organizmus, akým je mesto, následky bývajú oveľa fatálnejšie a ovplyvňujú v tú jednu chvíľu nespočetné množstvo ľudí. Mestá by sa preto mali v dnešnej dobe plánovať rovnako ako počas vojny – je potrebné, aby sa spojili všetci experti, to znamená samosprávy – vedenie miest a obcí, univerzity – predovšetkým priestoroví plánovači z Ústavu manažmentu STU, developeri, ako aj ostatní stakeholderi v predmetnom území a komplexne, interdisciplinárne predefinovali stratégie rozvoja miest a obcí, ktoré budú pojednávať o niekoľkých kritických scenároch a zabezpečia tak udržateľný rozvoj našej krajiny, ktorý bude reflektovať potrebu adaptácie na nepriaznivé dôsledky globálnych zmien. Základom budovania menej zraniteľných miest je samozrejme aj rovnomerné zabezpečenie financovania v rámci jednotlivých mestských štvrtí, ale aj regiónov, rovnako tak aj kvalitné bytové politiky, ktoré budú reflektovať ekonomický kontext miest a samozrejme v neposlednom rade už spomínaná environmentálna udržateľnosť. Nachádzame sa v mimoriadnych časoch, ktoré si vyžadujú mimoriadne reakcie. Nejde o dobu, kedy plánovači a tvorcovia politík plánujú pre ľudí, ale je čas transformovať tieto úlohy a plánovať mestá spoločne s ľuďmi na základe spoločných interakcií.

cross Ďakujeme za odoslanie Vašej správy. Budeme Vás kontaktovať.
1/
Zostaňme
v kontakte

Navštívte nás aj na sociálnych sieťach. Dozviete sa zaujímavosti o nás a aj o novinkách zo sveta developmentu a architektúry.

2/
Pošlite nám
správu




* povinné pole