Novinky

Sme radi, že sa s vami môžeme podeliť o naše odborné znalosti z oblasti developmentu a územného rozvoja. Sledujte naše pravidelné publikovanie článkov.

Viac

Koncept „Living Lab“ ako inšpiratívna vízia udržateľného urbánneho rozvoja 21. storočia

18. augusta 2020 | Ing. Sandra Lamy

V poslednom čísle Obecných novín sme Vám priblížili problematiku sociálnych inovácií a participácie občanov na tvorbe udržateľného prostredia. V nadväznosti na túto tému prinášame case study z blízkeho zahraničia a nahliadneme do ďalšej časti konceptu „Smart City“, a to konkrétne do konceptu „Urban Living Lab“, ktorého ambíciou je dynamicky reagovať naliehavej výzve – ako majú mestá zabezpečiť hospodársku prosperitu a sociálnu inklúziu, zatiaľ čo majú dosahovať aj environmentálnu udržateľnosť?

Živé mestské laboratóriá urbanistov, tzv. „Urban Living Labs“ sú trendom modelov mesta ekospoločnosti 21. storočia v oblasti smart udržateľného rozvoja a inovácií, a sú budované s myšlienkou podpory vízie miest budúcnosti vedecky založenou stratégiou rozvoja a priamou realizáciou. Rozvojová stratégia živých laboratórií by mala byť založená na 3 základných koncepčných rámcoch tzv. „smart zeleného mesta alebo mestskej časti“, a to:

  • o ekologicky orientovaný udržateľný urbánny rozvoj a ekonomiku,
  • o SMART riešenia – v nadväznosti na posledný odborný príspevok – o implementáciu urbánnych sociálnych inovácií, ktoré využívajú najmodernejšie technológie (technologické inovácie), ako nástroj na zlepšovanie kvality života obyvateľov riešeného územia,
  • no a v neposlednom rade o viacúrovňovú polycentrickú správu, ktorá by mala zabezpečovať optimálne usmerňovanie rozvojových procesov a manažment fungovania územia.

Otázkou je: ako takéto živé urbanistické laboratórium zasiahne do vývoja už fungujúceho organizmu mestského územia? Vo svojej podstate, každé mesto, obec alebo región, je živý dynamický ekosystém a my – urbanisti, resp. priestoroví plánovači, do jeho vývoja vstupujeme okrem ojedinelých výnimiek čisto len usmerňujúco a väčšinou sme „mediátori“ medzi jednotlivými interdisciplinárnymi zložkami. Územia sa každým dňom čoraz viac rozvíjajú a je nevyhnutné na tieto funkčno-priestorové zmeny pružne reagovať. Do roku 2050 sa predpokladá, že viac ako 70% ľudí bude žiť v mestách, a preto sa rapídne menia nároky a potreby obyvateľov. Úlohou nás, odborníkov v tomto dynamickom vývoji je predovšetkým správne navrhovať inovácie podporujúce a usmerňujúce tento vývoj, ale zároveň rešpektovať piliere udržateľného rozvoja. Takéto urbánne inovácie je potrebné správne načasovať a implementovať tak, aby čo najefektívnejšie riešili potreby a problémy mestských komunít, a súčasne je dôležité, aby sa šírili v celom organizme mesta s minimálnym nákladom. A tu sa dostávame k jadru nášho príspevku – práve vyššie uvedené aspekty sú myšlienkou živých laboratórií, ktorých hlavným cieľom je v reálnom živote testovať nekonvenčné nové riešenia. Po ich odskúšaní v reálnom prostredí, v reálnom čase a s reálnymi obyvateľmi sa môžu šíriť ako overené nielen v celom meste, ale aj v iných mestách v danej krajine, ale môžu slúžiť aj ako inšpirácia (case study) pre zahraničné mestá či mestské časti, v ktorých ako sme si už uviedli – budú čoskoro žiť až dve tretiny obyvateľov našej planéty. Takéto urbánne laboratórium, ktoré môžeme nazvať aj „pracoviskom“, nevzniká v mestách s víziou realizácie jedného projektu, plánu alebo rozvojovej stratégie, ale je základom pre neustálu podporu procesu transformácie územia súčasnosti na mesto budúcnosti, ktoré slúži ako model urbánnej SMART komunity pre iné sídla. Takéto vymedzené územie ponúka príležitosti interdisciplinárnej spolupráce, ktorá je kľúčom k správnemu plánovaniu mestských území. Pôsobenie živých laboratórií vo väčšine prípadov nie je ani časovo ohraničené.

Aby sme si tento koncept previedli v praxi, prejdeme neďaleko za hranice Slovenskej republiky, a to ku kreovaniu východnej brány Viedne, 1,5 hodiny z nášho hlavného mesta, na pozemky bývalého letiska, kde je na viac ako 240 ha situovaný jeden z najväčších rozvojových projektov v Európe. Viedeň je už niekoľko rokov lídrom v priečkach hodnotiacich kvalitu života obyvateľov v mestách. Práve hlavné mesto Rakúska sa rozhodlo na základe svojej Smart City stratégie mesta Viedeň v roku 2009 začať s budovaním jedného z najväčších európskych mestských ekologických urbánnych laboratórií. Územie Seestadt Aspern sa často nazýva aj „New city within a city“ – v preklade „Mesto v meste“, pretože je síce súčasťou Viedne, ale žije takmer samostatným životom. Táto nová mestská štvrť slúži na implementáciu najmodernejších technických a technologických, organizačných a inštitucionálnych, environmentálnych a behaviorálnych inovácií, na presne vymedzenej ploche novej mestskej časti Viedne, v prostredí so skutočnými obyvateľmi tohto územia. Ambíciou developera v spolupráci s mestom je vytvoriť urbanistickú zónu, ktorá v sebe bude spájať také aspekty, ktoré sa v iných lokalitách v pomerne veľkej miere dostávajú do konfliktu: biznis a oddych, mesto a prírodu, ale aj kariéru a rodinu, t. j. že územný plán zóny ponúka multifunkčnú mestskú štruktúru. Cieľom tohto územia po jeho kompletnom vybudovaní v roku 2028 je prispieť k zabezpečeniu udržateľného rozvoja, ale ten dosiahnu iba vtedy, keď v tomto priestore bude prebiehať neustály proces inovácií, testovania a implementovania nových opatrení a vylepšení, čo je dôkazom toho, že je to nezastaviteľný proces plánovaný v rámci dlhodobého horizontu. K hlavným pilierom tohto bývania budúcnosti po úspešnom dobudovaní patria nasledovné:

  • 20 000 obyvateľov
  • 20 000 pracovných miest
  • Mesto krátkych vzdialeností

Aspern Seestadt má svoje vlastné dátové centrum – organizáciu Aspern Smart City Research, ktorá skúma životný štýl obyvateľov. Veľmi zaujímavým a potenciálne inšpiratívnym opatrením na nastavenie myslenia ľudí a riešenie v niektorých mestách neriešiteľného problému je nová udržateľná deľba mestskej mobility, kde 40% predstavuje verejná doprava – v súčasnosti od júna 2019 už s testovaním autonómnej autobusovej dopravy, t. j. naprogramované minibusy bez vodiča, 40% cyklistika a pešia chôdza, a iba 20% automobilová doprava (k 1 bytu prislúcha koeficient 0,7 parkovacieho miesta). Preto sa Aspern nazýva aj mesto krátkych vzdialeností, nakoľko ľudia sa majú prednostne pohybovať nemotorovými spôsobmi dopravy. Ďalším z niekoľkých desiatok inšpiratívnych opatrení je fakt, že na území sa nenachádzajú supermarkety, ale jeden správca riadi všetky malé obchodíky. Na základe niekoľkých exkurzií v rôznych časových horizontoch od začiatku výstavby, zatiaľ dobudovaná časť územia sa pýši dobudovaním dopravnej a technickej infraštruktúry (ako prvé bolo zabezpečené dopravné prepojenie s centrom mesta pomocou metra), veľkým množstvom zelene, parkovej plochy pre rôzne skupiny obyvateľov, detskými ihriskami, workoutovými ihriskami, cyklochodníkmi, vodnými plochami, veľkým množstvom materských škôl, strednou školou, no a najmä celá štvrť je bezbariérová. Ako veľké plus z pohľadu priestorového plánovača hodnotím koncepciu zelených a modrých prvkov, ktoré sú inovatívnym riešením mikroklímy územia a rešpektujú tak nepriaznivé dôsledky potreby adaptácie na zmenu klímy, napr. zelené strechy, vegetačné steny, retenčné nádrže na zavlažovanie parkov dažďovou vodou, permeabilné povrchy atď.. V území vyrástla aj prvá výšková budova z dreva na svete HolzHochhaus, s výškou takmer 84 m. V podstate rozvoj tejto mestskej časti má za cieľ byť modelom vysoko-efektívneho mesta budúcnosti s nízkym negatívnym dopadom na životné prostredie, t. j. mestská štvrť postavená tak, aby bola maximálne ekologická a nezávislá.

Môže sa aj územie Slovenska inšpirovať implementovaním konceptu živého laboratória zo susedného hlavného mesta? Pri tejto otázke sa vynára ďalšia z otázok, a to práve to, ako by sme vôbec mali špecifikovať mestá budúcnosti – aká je definícia miest 21. storočia? Je nevyhnutné uvedomiť si fakt, že práve mestá sú tým prvkom, ktorý rámcujú rozvoj spoločnosti v nich žijúcej, ale zároveň sú aj jej zrkadlom. Z toho vyplýva, že mestá 21. storočia budú vyzerať tak ako ich spoločnosť. Stála konferencia Organizácie spojených národov v roku 2016 vydala novú urbánnu agendu – Mestská agenda 2030 Habitat III, kde definujú mesto 21. storočia, ako mesto demokraticky riadené, zdravé, udržateľne sa rozvíjajúce, poskytujúce bývanie, služby, infraštruktúru, ako aj dopravnú dostupnosť pre každého obyvateľa, mesto poskytujúce pracovné príležitosti, možnosť oddychu a rekreácie, sebarealizácie, mesto bez chudoby a markantných sociálnych rozdielov. Na základe case study vyššie v stručnosti popísanej môžeme konštatovať, že viedenský magistrát dokázal implementáciou svojej stratégie konceptu Smart City fakt, že naplnenie výrazu Smart City nemusí znamenať iba inštaláciu inteligentných lavičiek so signálom Wi-FI, vyhrievaním a inými funkciami, ale môžeme v reálnom prostrední s reálnymi obyvateľmi vytvárať nové inovatívne a inšpiratívne urbánne územia, ktoré nemusia byť len technologicky zabezpečené, ale je potrebné pochopiť fakt, že SMART je symbolom napríklad aj pre bezbariérovosť a kľúčom je tak tvoriť m(i)esto príjemné na život.

cross Ďakujeme za odoslanie Vašej správy. Budeme Vás kontaktovať.
1/
Zostaňme
v kontakte

Navštívte nás aj na sociálnych sieťach. Dozviete sa zaujímavosti o nás a aj o novinkách zo sveta developmentu a architektúry.

2/
Pošlite nám
správu




* povinné pole